Niekedy sa človeku stane, že si na chrbát naloží viac, ako vie uniesť. Ako veľa práce sme schopný uniesť, aby sme žili stále šťastný život? A na druhej strane ako veľa odpočinku, by sme si mali pravidelne dopriať?
V dnešnej dobe je veľmi pozitívne vnímané, ak niekto veľa pracuje a popritom je aktívny napríklad v politike alebo nejakej neziskovej organizácii. Proste sú pozitívne vnímaní aktívni a do viacerých zaujímavých činností angažovaní ľudia. Sú potom proste považovaní za úspešných ľudí, ľudia si ich vážia a berú si z nich príklad.
Veľakrát, ale takýto človek zabudol žiť akosi sám pre seba a v podstate je oveľa menej šťastní a so svojím životom spokojný ako obyčajný nazvime ho radový neúspešný človek, ktorý je spokojný so svojou úplne normálnou 8 hodinovou prácou a so svojím obyčajným každodenným životom, ktorý je ale v zásade ako veľmi rozmanitý a harmonický. Každý deň 8 príjemných hodín v nie veľmi stresujúcej práci, po práci každý deň dostatok času na svoje koníčky s kamarátmi a cenný priestor na rodinu. Na druhej strane niekedy človek, ktorý žije takýto normálny život, upadá do šedi každodennosti a harmónia a pokoj jeho života ho začne po čase nudiť a ubíjať.
Nájsť hranicu medzi povinnosťami a relaxom, medzi prácou a uvoľnením, medzi aktivitou a pasivitou je umenie, ktoré sa cibrí celý život.
Myslím, že je však dôležité, aby čas, ktorý venujeme povinnostiam nebol na úkor nášho zdravia a keďže odpočinok, či už aktívny alebo pasívny k nemu patrí nemali by sme na neho zabúdať. Väčšina ľudí si v čase oddychu vyberá odpočinok pasívny , ale aktívny má jednoznačné benefity nielen na naše fyzické ale aj psychické zdravie.
Myslím, že práve nedostatok aktívneho odpočinku je dôvodom k nášmu takzvanému „zdegenerovaniu“, k tomu, že už od mala potrebujeme rôzne kosmodisky, pajončeky a nie je nám cudzia ortopedická obuv.