„Milý Riško,
viem, som trápna a zamilovaná až po uši. Videla sme sa ani nie pred dvoma hodinami a už mi chýbaš. Neviem (alebo nechcem) na teba prestať myslieť. Každá minúta, ktorú strávim bez Teba je neskutočne dlhá. Pripadá mi ako hodiny. Si láskou môjho života. Viem to, viem. Milujem ťa od hlavy až po päty a najviac, všetky tie roztomilé veci, ktoré robíš. To ako rozprávaš, ako sa hýbeš, ako ma hladkáš… Všetko. Dnes som si uvedomovala ako na tebe milujem každú jednu časť popri tom ako si my vysvetľoval, prečo sú equa fľaše proste najlepšie. Vieš, že si z toho nepamätám ani slovo? Pretože som až príliš obdivovala s kým zanietením to rozprávaš. Podobne ako minule, keď si so sestrou polemizoval o tom, že moderné obývačky s kuchyňou sú najlepším spôsobom usporiadania bytu. Proste milujem to zanietenie, ktoré máš pre vec. Dokonalé.
Nemôžem na teba prestať myslieť. Až príliš dobre sa bozkávaš… Zajtra sa vidíme. Hneď po hnusnej dvojhodinovke fyziky. Neznášam ten predmet. A ešte dve hodiny… Tak pa a cmuk! Milujem ťa!“
Zamilované listy majú svoje čaro. Písali ste ich niekedy? Dostali ste nejaký? Ja som si pravidelne dopisovala na strednej škole s mojou vtedajšou láskou. Práve som tento zmienený vyššie našla a náramne sa bavím. Páči sa mi tá puberťácka zamilovanosť, naivita a otvorenosť. Samozrejme, že s Riškom spolu už nie sme, ale v danom okamihu, to pre mňa bola láska na celý život, aj keď sme spolu boli len pár mesiacov. Myslím, že sme sa skutočne milovali. Asi znova nejaký napíšem, ale tento krát manželovi.
Myslím, že ľudia sú v dospelosti často krát príliš opatrní, tým akým spôsobom vyjadrujú druhým svoju lásku. Už sa po boľavých skúsenostiach nechcú znovu zraniť…Myslím, že je to veľká škoda a minimálne ja, som sa od svojho 16.-ročného ja nesmierne inšpirovala.